Stavebné materiály

STAVEBNÉ MATERIÁLY A ICH POUŽITIE 

Na trhau sa nachádza nepreberné množstvo nových stavebných materiálov a technológií, ktoré sa využívajú aj pri budovaní obytných domov. Ak sa však projektant, alebo realizátor dôkladne neoboznámi s technológiou ich používania, problém môže byť čoskoro na svete.
Najnovším materiálom, ktorý sa iba pomerne nedávno začal používať v stavebníctve je pórobetón, ktorý má nesporne svoje veľké výhody. Toto murivo je veľmi presné, ľahko sa s ním manipuluje dobre sa opracúva a má veľmi dobré tepelnoizolačné vlastnosti. Jeho nevýhodou je okrem pomerne veľkej nasiakavosti aj skutočnosť, že nie je vhodné ako nosné murivo pri stavbách s vyšším počtom poschodí – teda napríklad pri viacposchodových obytných domoch.
Porobetónové tvárnice obsahujú po transporte z výroby ešte stále vysoké percento vlhkosti a  pretože sa transportujú zabalené vo fólii, nemá táto vlhkosť možnosť úniku a ostáva v murive. Murivo teda začne vysychať až po zhotovení steny, či priečky, čo vedie k následnému zmrašťovaniu jej povrchu a k prasklinám. Aby sa prasklinám predišlo, na hotovom a povrchovo upravenom murive sa ,podľa možnosti, odporúča nechať murivo trocha vyschnúť a to najmä v letných a suchých mesiacoch. Ale vzhľadom na to, že ide o proces dlhodobý, treba navyše pod finálnu povrchovú úpravu stien používať výstižnú mriežku, ktorá aspoň čiastočne obmedzí tvorbu trhlín na stenách. Rovnako sa odporúča nechať čo najdlhší interval medzi vymurovaním stien a ich zateplením, pretože v priestore medzi stenou a zatepľovanou vrstvou sa takisto môže koncentrovať vlhkosť a viesť k poruchám muriva.
Aj povrchové úpravy exteriéru treba prevádzať s čo najväčšou presnosťou a použitím materiálov, odporúčaných výrobcom. Lacné náhrady jednotlivých zložiek zateplenia alebo kvalitných vonkajších povrchových úprav, môžu v ďalekosiahlom horizonte viesť k trvalému porušeniu omietky. Ďalšie problémy môže so sebou priniesť nevhodné projektové riešenie, kedy projektant, alebo architekt nemá dostatočné množstvo skúseností, alebo nedodržiavanie stanovených noriem.
Veľmi často dochádza k chybám stavby v oblasti balkónov alebo lodžií, pavlačí alebo vstupných priestorov do budov. Časté je aj nedodržiavanie správneho preklenutia tepelných mostov alebo konštrukcie schodísk. Najpálčivejším problémov býva nedôkladné odvodnenie balkónov a lodžií, ktoré sa ukazujú ako jeden z najporuchovejších prvkov bytových stavieb, a nedostatočné alebo nevhodne riešené odvodnenie dodatočných strešných nadstavieb.

POLYSTYRÉNOVÉ TVÁRNICE – LEGO PRE DOSPELÝCH

Predstavte si, že staviate dom podobne ako z kociek lega, ibaže väčších. Presne také sú polystyrénové tvárnice. Ich spájanie je veľmi jednoduché, pretože majú nalisované presné zámky. To ocenia hlavne ľudia, ktorí sa rozhodli stavať svojpomocne. Tvárnice sú vyrobené zo špeciálneho polystyrénu. Ich výhody oceníte ihneď po privezení na stavbu. Pri ich vykládke si vystačíte s vlastnými rukami, pretože sú ľahké. Systém výstavby z polystyrénových tvárnic nie je zložitý.
Polystyrénové tvárnice majú dutiny, do ktorých sa pri výstavbe nalieva betón. Tvárnice sa montujú priamo k základovej doske domu. Pod pojmom základová doska sa rozumie vybetónovaný pôdorys domu. Tento musí byť prevedený s maximálnou rovnosťou, aby sme nemuseli pozdejšie stenový systém vyrovnávať. Taktiež dbáme na presné pravé uhly rohov stavby. Po vyznačení vnútorného obrysu stien na základovej doske vyznačíme ďalej dverné otvory, vnútorné nosné steny a taktiež miesta, kde osadíme okná. Po vyznačení môžeme rovno začať s kladením tvárnic. Systém kladenia možno prevádzať dvoma spôsobmi – betonážou steny v celej výške, alebo postupným betónovaním po vrstvách. Doporučuje sa etapová betonáž a to tak, že najprv zalejeme betónom časť tvárnic do výšky okenných parapiet. Po zaliatí pokračujeme s kladením tvárnic do výšky polovice okna a opäť prevedieme betonáž. Poslednou etapou je zaliatie vlastného venca objektu betónom. Pri etapovej betonáži vkladáme priamo do dutín tvárnic zvislú a vodorovnú výstuž, ktorá nám zabezpečí okrem dokonalého pretečenia betónovej zmesi celým systémom aj výstuhu, ktorú by sme v prípade, že zalievame dutiny naraz museli nahradiť dreveným bednením. Polystyrénové bloky je možné rezať či píliť na miestach predlisovaných rysiek. Postačí nám k tomu obyčajná pílka na drevo, či rezačka polystyrénu s odporovým drôtom. Dbáme na to, aby sme tvárnice nerezali mimo vyznačené miesta, pretože by ich nebolo možné zložiť vo vylisovaných zámkoch.

Polystyrénové tvárnice sa lisujú v troch variantách:

1. Priechodné (otvorené na obidvoch stranách)
2. Uzavreté (jedna strana je uzavretá)
3. Tvárnica tvaru L (pre kotvenie stropov)

Rohy domu zakladáme z jednej priechodnej a jednej uzavretej tvárnice. Kvôli pretečeniu betónovej zmesi je nutné v prekrývajúcej stene vyrezať otvory. Nosné steny a dverné otvory začíname montovať s uzavretými tvárnicami, ktoré v ďalších radách kombinujeme s priechodnými. Nesmieme zabudnúť pred samotnou betonážou steny vložiť priestupy pre vedenie inštalácie v nosných stenách a taktiež kotvy na zavesenie kotla, či zásobníka vody. Otvory pre ďalšie konštrukcie, akými sú napríklad schodištia vyrežeme priamo do tvárnice a vyplníme napríklad drevenými špalíkmi, či polystyrénom, ktoré sa po vybetónovaní a vytvrdnutí betónu jednoducho vydlabú. Dôsledne skontrolujeme, či sme nevynechali napríklad otvor pre digestor (získame ho vložením plastovej trubky priamo do tvárnice). Následne prekontrolujeme pomocou vodováhy rovnosť všetkých stien (vodorovne, aj zvisle) a môžeme začať so samotným nalievaním betónovej zmesi.

Elektroinštalácia sa vyrezáva pomocou odporového drôtu priamo do steny, nakoľko bočná hrúbka tvárnice je dostatočne široká. Integrálnou časťou celého systému sú i strešné elementy, ktoré umožňujú dokonalé zaizolovanie celej strechy bez tepelných mostov. Strecha sa ukladá ako celistvá vrstva na strešné trámy bez potreby latovania. Fasáda domu sa omieta špeciálnou omietkou s ľubovoľnou povrchovou úpravou. No môžeme použiť tiež rôzne druhy obkladov. Vnútorné steny sa tak isto omietajú špeciálnymi omietkami, ktorých základná vrstva je lepivá, nakoľko polystyrén je nesavý.

EXTERIÉR A KOMPOZITNÉ STAVEBNÉ MATERIÁLY

Mmožnosti využitia materiálov tzv. “starého typu“ sú pomaly vyčerpané. So zvyšujúcimi sa nárokmi na materiály v stavebníctve, priemysle a iných odvetviach bolo nutné skúmať a vytvárať materiály nové s oveľa lepšími a vyhovujúcejšími vlastnosťami. Tak vznikli stavebné materiály nového typu – kompozitné.
Využívanie kompozitných stavebných materiálov v interiérochvči exteriéroch nie je novinkou. Stretávame sa s ním už oddávna. Vznikli skôr, ako dostali názov kompozitné. Príkladom môže byť linoleum, ktoré bolo vyrobené už v roku 1844. Kompozitný materiál je vlastne materiál zložený najmenej z dvoch fáz so špecifickými vlastnosťami. Základom na ich výrobu je tzv. matrica a spevňujúca fáza (s mnohonásobne vyššou pevnosťou). V prípade linolea je to spojenie kaučuku (prírodného, či syntetického) s výplňou (korok, juta, drevná hmota, tkanina a pod.) Kompozitné materiály sa delia na kovové , polymérové (termoplasty), keramické, anorganické, zmiešané a podobne. Tvorba kompozitných materiálov, ako výsledok cieľavedomej činnosti ,vychádza zo zámeru vytvoriť materiály, ktoré príroda neposkytuje a ktoré budú mať lepšie vlastnosti, než jednotlivé zložky samostatne. V ideálnom kompozite sú potlačené nedostatky pôvodných materiálov. Ich prednosti sú naopak uplatnené v najvyššej miere.

Čo sa okolia domu týka, budeme sa v tejto téme venovať hlavne terasovým a obkladovým kompozitným materiálom, vyrobeným na báze dreveného odpadu.
Okolie domu je v súčasnosti pre mnohých akousi výkladnou skriňou, či ukážkou životného štýlu majiteľa domu. Preč sú časy jednotvárnych pokosených trávnikov pri dome, naopak, čoraz častejšie vidíme nádherné záhradné kútiky, doplnené o bazény, besiedky, skalky a podobne. A vôbec nie sú výsadou „hornej vrstvy“. Patria jednoducho k nášmu životu. V dnešnej dobe nás však oveľa viac musia zaujímať materiály, ktoré využijeme pri skrášľovaní nášho okolia. Zvlášť kladený dôraz je na ich estetiku, funkčnosť, trvácnosť, ekologický aspekt, údržbu, zachovanie farby a tvaru. Kompozitné materiály spĺňajú všetky tieto podmienky. Sú doslova krížencami plastu a dreva. Na ich výrobu sa používa drevená múčka, piliny, celulózová kaša a pod. Drevený odpad sa pri výrobe zmieša s polymerizujúcim plastom a následne vylisuje do dosky požadovaného rozmeru. Najčastejšie sa jednotlivé zložky miešajú v pomere 50:50 aby bol zachovaný ich „drevený vzhľad“ . Mnohých totižto odrádza využitie plastov v exteriéri hlavne kvôli tomu, že vyzerajú príliš umelo. Kompozitné dosky majú naopak vzhľadovo i pocitovo k drevu najbližšie, no zároveň užívateľským komfortom drevo prevyšujú. Aj preto sa čoraz viac pri ich výrobe využíva 60% a viac drevenej múčky.

Využitie kompozitných materiálov v exteriéri je neobmedzené. Používajú sa napr. na terasy, balkóny, altánky, zábradlia, ploty, podlahy pri bazénoch a vírivých vaniach, na móla a pod. Sú nazývané stavebnými materiálmi budúcnosti, dokonca sa reálne uvažuje, že časom nahradia drevo, ako stavebný materiál úplne.

Najväčšou výhodou kompozitných dosiek je ich stálosť. Ak máte aj vy terasu z pravého dreva, určite poznáte aj starosti s jej každoročnou údržbou (brúsením, olejovaním, lakovaním). No aj pri tej najlepšej starostlivosti drevo neustále pracuje a postupom času, či vplyvom poveternostných podmienok mení farbu, štiepi sa, odlupujú sa z neho triesky a v neposlednom rade existuje aj pri najlepšej starostlivosti riziko napadnutia dreva škodcami. Kompozitné dosky sú bezúdržbové a ich výrobcovia ponúkajú na ne záruku niekoľko desiatok rokov. Stručne povedané, majú vzhľad dreva a životnosť plastu.

                                                                                                                           Ďalšie články na tému stavebné práce a materiály